Najvyšší čas pre nákup zlata: Elitný plán pre globálnu infláciu potrebuje slabší dolár
Elitní financmajstri sa nedávno zišli na konferencii v Zürichu. Témou bola vyhliadka na väčší počet rezervných mien v medzinárodnom menovom systéme. Spíkri sa vo všeobecnosti zhodli, že by bol výhodný systém s viacerými rezervnými menami, ako je austrálsky dolár, kanadský dolár a možno nejaká mena z rozvíjajúcich sa trhov okrem čínskeho jüanu. Je tu ale jeden problém.
Je to hra s nulovým súčtom. Dnes všetky rezervné meny sveta vytvárajú spoločne 100 %, pokiaľ by pribudla nová mena, potom by americký dolár musel mať menší podiel. Jednoducho matematika nepustí. To by znamenalo dlhodobý proces predaja dolára a nákup novej rezervnej meny. Predaj by znížil hodnotu dolára a spôsobil by v USA infláciu. To ale zároveň znamená nárast dolárovej ceny zlata. Elity síce o tom nehovoria, ale je to tak. Názorným príkladom je špekulácia Georgea Sorosa. Ako sme už informovali, Soros znížil svoju pozíciu vo firemných investíciách, zbavil sa asi tretiny amerických akcií a nakúpil za 264 miliónov dolárov podiel v najväčšom svetovom výrobcovi zlatých prútov Barrick Gold. Corp.
To by mohli byť určité príznaky k slabnutiu dolára. Jedna vec je, že známi miliardári a analytici vsádzajú na slabší dolár, druhá, že ten, kto tlačí doláre, rovnako očakáva, že dolár bude oslabovať. Keď Fed vytlačí doláre, nakúpi za ne od obchodníkov na Wall Street dlhopisy. Tieto peniaze ale vznikli zo vzduchu. Nedávno sa istý zástupca Fedu vyjadril, že je osobne presvedčený, že inflácia sa dostane späť k cieľu 2 % v strednodobom horizonte. Takže v prípade, že sa tento človek, ktorý tlačí doláre, pozerá na americkú menu s tým, že dolár bude slabnúť a chce vidieť silnejšiu infláciu, možno by sme sa mali mať rovnakú optiku v pohľade na vec.
Dnes sa zlato obchoduje okolo 1280 dolárov za uncu. Ak si ho kúpite a zajtra cena stúpne na 5 000 za uncu, budete pravdepodobne nadmieru spokojní. Ale to je len polovica pravdy. Zlato pôjde hore dramaticky v nominálnom vyjadrení. Ak sa cena zlata zvýši z 1000 na 5000 za uncu, väčšina ľudí by povedala, že to predstavuje nárast o 400 %. Ale v skutočnosti ide o 80 % devalváciu dolára. Táto 80 % devalvácia dolára vedie k tomu, že cena zlata vo svete stúpne na 5000 dolárov. Ale zároveň to vedie k tomu, že za barel ropy zaplatíme 400 dolárov a teda aj ceny benzínu a všetkého pôjdu hore.
Áno, musíte vlastniť zlato v tejto situácii, aby ste sa ochránili proti inflácii. Iba tak budete v lepšej pozícii ako tí, ktorí ho nemajú. V mnohých ohľadoch ste vlastne len dokázali udržať krok, pretože všetko, čo si kúpite, bude oveľa drahšie.
Hlavný odkaz teda znie: vyššia dolárová cena zlata nie je nič iné, ako nižšia hodnota dolára. A to je presne to, o čo sa finančné elity snažia. Ale ako dokážete donútiť všetky hlavné ekonomiky sveta vytvoriť infláciu bez toho, aby ste sa spoliehali na deštruktívne účinky menových vojen? Odpoveď je veľmi zaujímavá, chce to dokonalý plán pre globálnu infláciu. Plán, ktorý okrem zlata, zahŕňa aj vrtuľníkové peniaze, pravdepodobne ste o tomto výraze už počuli. Dnes je to predovšetkým kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré vyvoláva obraz, ako keby sa z vrtuľníka vyhadzovali peniaze priamo na ulicu. Každý, kto sa po ne zohne, neváha utekať do najbližšieho obchodu, aby si za ne niečo kúpil. Vznikne nákupná horúčka a navýšenie výdavkov vedie k inflácii. Úplne presne to takto síce nefunguje, ale podstatu myšlienky to vystihuje.
Vysvetlime si, ako sa dá technicky vyhadzovanie peňazí z vrtuľníka realizovať. Je to kombinácia monetárnej politiky a fiškálnej politiky. Centrálna banka riadi tlač peňazí, ale nemôže kontrolovať vládne výdavky. Pri vrtuľníkových peniazoch menová a fiškálna autorita spolupracujú. Keď chce štát minúť oveľa viac peňazí, vyprodukuje aj väčšie rozpočtové deficity. Ministerstvo financií pokryje tento deficit vydávaním ďalších dlhopisov. Centrálna banka nakupuje dlhopisy za peniaze, ktoré si vytlačí. Stále sa vraciame k tlačeniu peňazí, aj kvantitatívne uvoľňovanie predstavuje tlačenie peňazí, ale funguje inak. Pri kvantitatívnom uvoľňovaní nakupuje centrálna banka dlhopisy priamo od banky za vytlačené peniaze. Čo by mala banka s takýmito peniazmi urobiť? Teoreticky požičiavať podnikom i súkromných osobám.
Ale ľudia nie sú ochotní ich minúť, a banky ich nechcú požičiavať. Čo ale keď nie je žiadne úverovanie a míňanie? Banky ich vrátia centrálnej banke v podobe nadbytočných zásob. Aký má toto celé prínos? Žiaden. Jednoducho sa len nafúknu súvahy bánk, s ekonomiku to ani nepohne.
Skutočné vrtuľníkové peniaze sú v niečom odlišné, nerozdávajú sa peniaze priamo ľuďom, pretože oni by ich neminuli, dostane ich vláda. Vláda je vždy veľmi dobrá v míňaní peňazí. Podľa toho, kto je pri moci sa uprednostňujú sociálne programy, sociálne výdavky, školstvo, zdravotníctvo, alebo naopak obrana, spravodajské služby, firemné dotácie a podobne. Nakoniec sa zvýšia aj spotrebiteľské výdavky vďaka keynesiánskemu multiplikátoru. Keynesiánskej multiplikátor hovorí, že v prípade, ak vláda dá peniaze ľuďom, ktorí sa napríklad podieľajú na výstavbe diaľnice, tí svoj príjem minú tak, že pôjdu na večeru, do kina, kúpia si spotrebný tovar, dovolenku, atď. A všetci tí, kto nakoniec získajú tieto peniaze, na začiatku cyklu ani nefigurovali.
Keynesiánsky multiplikátor ale nemusí byť tak efektívny, ako si to finančné elity predstavujú. Ekonomika topiaca sa v dlhoch potrebuje plán zahŕňajúci oveľa väčšie rozpočtové deficity. Jednoducho, ak nebudú míňať ľudia, bude to robiť vláda. Keď vláda míňa a deficit ju financuje, vytvára tým infláciu.
Tento plán už je na stole a je predmetom diskusií finančných elít. Zaoberajú sa ním všetky veľké mozgy, ktoré pracujú pre veľké think tanky, ako je ten financovaný Georgeom Sorosom. Títo ľudia nie sú anonymní, vieme o koho ide. Musíme sa nimi riadiť, aby sme videli, čo majú za lubom. Dnes už nie je otázka, či použiť vrtuľníkové peniaze, to je už rozhodnuté. Teraz sa skôr debatuje o tom, na čo by sa mali peniaze z vrtuľníka míňať. Hľadajú sa najlepšie spôsoby, ako uistiť verejnosť, čo znamená ako verejnosť oklamať, o čo tu vlastne ide.
Jednou z oblastí maskovania je nedávna dohoda o klíme. Výdavky na programy a infraštruktúry v oblasti znižovania emisií by mohli celkovo dosiahnuť asi šesť biliónov dolárov ročne, ktoré by financoval MMF prostredníctvom špeciálnej meny zvláštnych práv čerpania (SDR). To je jeden zo spôsobov elity predostrieť svoje plány verejnosti. Takto sa inflácia maskuje ako kroky na "záchranu planéty", alebo "klimatická spravodlivosť", alebo niečo v tomto zmysle.
Infláciu jednoducho treba zvýšiť za každú cenu, nech už prostredníctvom vrtuľníkových peňazí, alebo zvýšením ceny zlata. Prípadne kombináciou oboch. Možno to nebude zo dňa na deň, ale vlády k tomu nakoniec spejú. Inflácia je v Európe ďaleko od stanoveného cieľa ECB na úrovni dvoch percent. V USA je podľa aktuálnych údajov tiež nízko, a hoci Fed hovorí o rovnakom cieli, teda 2 %, verejným tajomstvom je, že si v skutočnosti želá 3 %. Troy Evans je prezident pobočky Federálneho rezervného systému v Chicagu, tvrdí, že by chcel vidieť infláciu na úrovni 3 až 3,5 %. Jeho teória je, že v prípade, že cieľ sú 2 %, ale dnes je len na úrovni jedného percenta, potrebujte dosiahnuť 3 %, aby ste sa dostali na priemerné dve. Ľahká matematika.
Ale ekonomika nefunguje ako švajčiarske hodinky, nemôžete jednoducho zmeniť premenné tak, aby ste sa dopracovali k požadovaným výsledkom. Deflácia má hlavné slovo v mnohých ohľadoch od krízy v roku 2008. Ale ak sa raz dostane k slovu inflácia, bude ťažké udržať ju pod kontrolou. Je to ako pri preťahovaní sa lanom, sú to dva tímy bojujúce voči sebe. Nakoniec, ale vyhráva len jedna strana.
V prípade, že elity vyhrajú túto „preťahovačku" s defláciou, mohli by nakoniec dostať viac inflácie než očakávajú. Možno, že oveľa viac. To je jeden zo šokov, na ktorý si investori dávajú pozor. Aj veľkí a známi, médiami sledovaní investori
Čo myslíte, nenadišiel ešte čas na nákupu zlata?
Autorom je Jim Rickards
